K tomuto článku ma primälo vyjadrenie mojej bývalej priateľky, s ktorou som chodil ešte na strednej škole a teraz po konci prvého skúškového obdobia sme sa spolu náhodne stretli. Ona, tretiačka na strednej škole, sa po zistení, že som zvládol prvé skúškové obdobie v dobrom zasmiala, že teraz nechápe, prečo som na strednej škole tak stresoval kvôli známkam a škole. V tej chvíli som si uvedomil, že to naozaj zbytočné bolo, avšak zároveň som si uvedomil aj druhú stránku veci – pretože vtedy som to považoval ako to, čomu odvádzam svoju maximálnu pozornosť a čo ma teda určitým spôsobom aj limituje.
Počas svojich teenagerských rokov som si skutočne myslel, že maximum mojich možností je vo venovaní sa škole i športu zároveň. Už len to, že som mal dve činnosti, som považoval za hraničné a často som viedol vnútorný boj, či je takéto zaťaženie pre mňa vhodné. Po príchode na vysokú školu som sa zapojil do činnosti študentskej organizácie, našiel si brigádu a zároveň sa naďalej venujem športu. Zrazu som zistil, že predsa dokážem všetky tieto veci pokojne stíhať? Prečo? Pretože som posunul hranice svojich možností, ktoré som predtým videl ako nemenné niekam inam, kde som produktívnejší a efektívnejší než kedykoľvek predtým!
Skúste sa nad svojim životom nachvíľu zamyslieť. Skutočne odvádzate svoje maximum ? Ako často len tak z dlhej chvíle sledujete televíziu či surfujete po internete? Skúste si rozanalyzovať Váš čas a zrazu zistíte, koľko sa Vám uvoľní príležitostí pre jeho lepšie trávenie. Všetko závisí od uhla pohľadu a na to, ako sa budete na tieto veci dívať. Pretože nájsť si výhovorku je veľmi ľahké, ale v konečnom dôsledku neefektívne. Lepšie je sa zaťať, čas si nájsť a úspech Vás následne bohato odmení…Vo vašom osobnom posune Vám držím palce a verím, že svoj názor na maximalizovanie Vašej efektívnosti vyjadríte v diskusii!
