Žijeme v dobe ktorá sa vyznačuje istými základnými kľúčovými slovami. Rýchlo, super, hneď, moderný, okamžitý, úspešný, veľký. Asi by sme vo vypočítavaní atribútov vedeli nájsť ďalšie pokračovania. Otázkou by bolo, kam by nás to priviedlo. Žijeme rýchlo, žijeme hneď. Všetko čo nie je okamžité, akoby pre nás strácalo význam. Takmer všetko chceme maximalizovať. Nemienime sa uspokojiť s ničím menším. Malé, to je pre nás bezvýznamné. A to je škoda a je to smutné. Nielen veľkými vecami človek žije. Koľkokrát za život sa oženíme alebo vydáme? Koľko krát sa nám narodí dieťa? Koľko krát ukončíme školu alebo nastúpime do zamestnania? To všetko sú určite skvelé a neopakovateľné zážitky. Ale čo život medzi tým? Je to len jedna veľká šmuha? Alebo je to aj niečo viacej?
Ak v tejto súvislosti uvažujeme nad svojimi cieľmi, máme pred sebou len veľké, významné ciele? Alebo si vieme dať aj malé a drobné ciele a keď ich splníme, tak sa z nich vieme aj tešiť? Lebo ak budeme čakať na veľké ciele, na veľké úspechy, môže sa nám stať, že budeme žiť len občas. Len vtedy keď sa budú diať veľké veci. Ale život nie je len o veľkých veciach. Omnoho častejšie je o veciach malých a nenápadných. Ale je ich viacej a tieto malé udalosti vytvárajú nás pocit žitia. Možno len to, že niekde občas niečo vyhrávame,alebo dostaneme malý darček.
Skúsme sa teda sústrediť aj na drobnosti nášho života, malé ciele, malé udalosti a uvidíme, že práve v ich prežívaní sa skrýva tajomstvo spokojného žitia a bytia.
Možná není důležité, zda cíle jsou malé, nebo velké, ale jestli jsou reálné nebo ne. Pokud si dáváme cíle, které nesplníme, protože jsou nereálné, tak jen zvýšíme svou frustraci.