Začína to už narodením, kedy sa postupne dieťa učí rozpoznať tváre, hovoriť prvé slová či robiť prvé kroky. Nasledujú množstvá otázok, prečo je to tak a nie inak, ako sa to robí, a podobne, ktoré rodičov niekedy privádzajú do šialenstva. Oficiálne sa však vzdelávanie začína až s nástupom do školy, kde deti bojujú s jemnou motorikou, písmenkami a prvými matematickými úlohami. Nasledujú niektoré náročné úlohy v neskorších ročníkoch, kedy sa už tínedžeri sťažujú, že sa učia zbytočnosti. Školu neznášajú a najradšej by už boli zamestnaný, lebo si myslia, že potom už sa nič učiť nemusia.
Avšak my už vieme, že vzdelávať sa budú neustále a školou to všetko len začína. K štúdiu im však pribudnú aj ďalšie povinnosti, a tak nájsť si dosť času na všetko bude oveľa náročnejšie. Vzdelávanie tak po maturite či vysokej škole nemizne len sa transformuje. Už nejde len o bifľovanie faktov, ale o nadobúdanie vedomostí potrebných pre vykonávanie určitej činnosti. Rôzne školenia či semináre sú tak na pravidelnom poriadku aj v práci.
Naše školopovinné deti si tak len ťažko predstavujú skutočný život. Veď keď sedia pred interaktívnou tabuľou, náš život sa im zdá oveľa lepší.
