Spomínate si ešte na zlatý štandard, ktorý platil v minulom storočí nielen v USA, ale aj v bývalom Československu? Tento štandard znamenal to, že všetky peniaze, ktoré daný štát používal, museli byť kryté určitým ekvivalentným množstvom drahých kovov ako zlato či striebro. Pomocou tohto štandardu nemohli štáty tlačiť nekontrolované množstvo peňazí a bezmedzne tak zvyšovať infláciu. Pokiaľ ste ešte na otázku z úvodu článku odpovedali ,,nie,“ tak na tom nie je nič tragické. Zlaté štandardy boli totiž zrušené už dávnejšie a v súčasnosti ich spomínajú len staršie generácie či politici, ktorí by radi tento druh krytia peňazí zaviedli opäť. Títo politici argumentujú tým, že opätovné zavedenie tohto pravidla by pomohlo výrazne ozdraviť svetové ekonomiky, ktoré trpia nákazou dlhovej krízy. Dá sa totiž tvrdiť, že práve nekontrolované tlačenie peňazí bez ich akéhokoľvek krytia ich postupne mení len na obyčajný papier s klesajúcou hodnotou. V prípade veľkého množstva peňazí v obehu a ich nízkeho krytia vzniká medzera, z ktorej môže ľahko vzniknúť podobná kríza, aká sa začína teraz a je len ťažké predpokladať, aké bude mať následky. Zlatý štandard by dokázal zamedziť krokom FED-u či Európskej Centrálnej Banky, čiže inštitúciám neustále tlačiacich nové peniaze obiehajúce v ekonomike s úmyslom riešenia dlhovej krízy. História potvrdzuje, že tieto kroky nie sú správne a že lepšie je tlačiť menej peňazí, avšak peňazí založených na reálnom bohatstve. Politici by sa mali poučiť, kým ešte nie je neskoro, a mali by minimálne porozmýšľať nad navrátením stability aj cez formu zavedenia zlatého štandardu. Kríza sa totiž sama nevyrieši a najlepšie je hľadať riešenia už teraz, kým je ešte čas reagovať na nepriaznivý ekonomický vývoj. Pretože pokiaľ tieto problémy vypuknú skutočne naplno, tak už bude neskoro hľadať dobré riešenia ako zavedenie zlatého štandardu, ale ostanú len tie zlé a nepríjemné predovšetkým pre bežné obyvateľstvo.
