Niekto má prácu, ktorá je fyzicky náročná, ale po psychickej stránke je to „pohoda“. Platiť to však môže aj naopak. Zdanlivo jednoduchá práca môže byť zdrojom dlhodobého stresu a vážne tak poškodiť psychické zdravie človeka. A aj napriek tomu sú riziká pracovného stresu stále často podceňované.
Ako vzniká pracovný stres?
Spúšťačmi stresu v práci bývajú vysoké nároky na výkon, časté nadčasy, „šibeničné“ termíny, nízka miera kontroly nad vlastnými úlohami, nejasné úlohy a tiež konflikty na pracovisku, nedostatok podpory od kolegov a nadriadených a aj prípadná neistota v otázke stability zamestnania. Dlhodobé pôsobenie takýchto faktorov narúša psychickú rovnováhu človeka, čo vám potvrdí aj špičkový psychológ Bratislava.
Následky pracovného stresu
Následky pracovného stresu môžeme rozdeliť na krátkodobé a dlhodobé. Medzi tie krátkodobé patria podráždenosť, problémy so sústredením, únava a poruchy spánku. Kvôli tomu sa človeku aj jednoduché pracovné úlohy začnú zdať náročné, čo opäť povedie k potrebe väčšieho úsilia pre zvládanie práce.
Už pri krátkodobých následkoch pracovného stresu je potrebné spozornieť a v prípade potreby vyhľadať pomoc skúseného psychológa. Ak sa totiž pracovný stres nerieši, môže prerásť až do syndrómu vyhorenia.
Ten sa vyznačuje stratou motivácie, emocionálnym vyčerpaním a cynizmom voči práci. A keďže psychické a fyzické zdravie často ide ruka v ruke, dlhodobý pracovný stres môže viesť aj k fyzickým problémom, medzi ktoré patria bolesti hlavy, tráviace ťažkosti, či zvýšené riziko kardiovaskulárnych ochorení.
Ako predchádzať negatívnym dopadom pracovného stresu?
Dôležité je nastaviť si pevné hranice medzi pracovným a súkromným životom a v prípade problémov o nich otvorene komunikovať na pracovisku. Prevencia totiž nie je len v rukách zamestnanca, ale aj zamestnávatelia by mali proti rizikám pracovného stresu bojovať nastavením férových podmienok, primeranej pracovnej záťaže a budovaním priateľskej firemnej kultúry.
Zdroj obrázka:
Autor: gstockstudio / freepik.com
