Svetová ekonomika bola ešte pred pár rokmi rozdelená jasne – na čele USA, potom vyspelá Európa a až niekde vzadu ázijské krajiny a o rozvojových krajinách sa medzi ľuďmi ani nejako veľmi nevedelo. Situácia sa však turbulentne zmenila a v súčasnosti je situácia vo svetovej ekonomike úplne iná. Nejedná sa len o zmenu v ponímaní niektorých mechanizmov, prípadne zmenu v správaní bánk, ktorú spôsobili predovšetkým hypotekárne bubliny v USA, čoho následkom bola po páde Lehmann Brothers prvá kríza, ktorá však bola len predkolom tej súčasnej. Spoločné meny viacerých štátov ako dolár (mena 50 štátov združených do federácie s názvom Spojené štáty americké) a euro (mena krajín Eurozóny) totiž strácajú svoju hodnotu, čím sa rozbieha špirála vysokej inflácie. Tieto krajiny nemajú meny kryté zlatým štandardom a tak im nič nebráni tlačiť toľko peňazí, koľko sa im len zažiada. Zrazu sa nám však objavuje nový hráč. Týmto hráčom je práve Čína, ktorá funguje zvláštnym ekonomickým systémom, ktorý je však úspešný. Krajina motivuje občanov ku kúpe investičného zlata a sama ho vymieňa za doláre, pretože si uvedomuje, že táto mena stráca hodnotu. Ekonomický systém sa len ťažko opisuje, osobne by som ho nazval ako komunizmus s trhovou tvárou. Čína je totiž neuveriteľne efektívna v oblasti exportu i pracovných príležitostí pre svojich obyvateľov. Zabudnite preto na tvrdenie, že Čína sa hodí jedine na dovoz lacného oblečenia. V Číne sa totiž v súčasnosti už vyrába skutočne takmer všetko a dá sa očakávať ďalší rast tejto ekonomickej veľmoci a jej postupný posun na číslo jeden v dôležitosti svetových lídrov.
Zdroj obrázku: sxc.hu
